Písal sa rok 1947 keď Selenčania, ktorí sa venovali kultúrnej činnosti, založili spolok. Rozhodli sa ho pomenovať po známej československej osobnosti Jánovi Kollárovi, ktorého meno nosí aj základná škola v Selenči. Takto novozaložený Kultúrno osvetový spolok bol aktívny na rôznych poliach kultúry.
Prvý orchester viedol Ján Zolňan, známejší ako Báťa Ďurko, vtedy naďaleko známy primáš, ktorý zoskupil selenčských hudobníkov a spolu tvorili ľudový orchester. Ďalej orchester nacvičoval odborník Ján Nosál.
Počas osemdesiatych rokov minulého storočia pri Kultúrno umeleckom spolku pôsobili ženská, mužská a zmiešaná spevácka skupina pod vedením Jána Šimoniho. Ženská spevácka skupina dosahovala pozoruhodné výsledky na rôznych hudobno-folklórnych prehliadkach. Tieto skupiny zanechali aj hudobné nahrávky.
V časovom rozpätí od roku 1993 po 1997 pôsobil pri spolku i Komorný zbor Zvony s jeho vedúcim Dr. Jurajom Súdim.
Spolok úspešne predstavovali aj sólový speváci, ktorí sa zúčastňovali aj festivalu Stretnutie v pivnickom poli od roku 1966.
V rámci činnosti KUS pracovali: divadelná, tanečná, hudobno-spevácka, výtvarná sekcia a knižnica. V spomenutých oblastiach sa striedali početní selenčskí ochotníci, ktorí prispeli do kultúrneho bohatstva Selenče. Cieľom vždy bolo zachovať zvyky, obyčaje a tradície, ktoré boli nacvičované v podobe tanečných choreografií a následne vhodne spracované pre javiskové predvedenie.
Katarína Berédiová venovala svoj voľný čas spolku od roku 1956. Dlhé roky bola vedúcou tanečných skupín a aktívnou členkou divadelnej sekcie.
KUS bol nositeľom Októbrovej ceny obce Báč v roku 1975 a ceny Iskra kultúry Kultúrno osvetového spoločenstva SAPV v roku 1978, pod vedením Kataríny Berédiovej.
Dnes spolok počíta okolo 40 členov rôznych vekových kategórií. Najpočetnejšia je tanečná skupina. Divadelná sekcia pracuje príležitostne, kedy prispieva do kultúrno umeleckých programov rôznymi scénkami. Pod vedením Anny Berédiovej pracuje dievčenská spevácka skupina.
Tanečná a spevácka skupina sa pravidelne zúčastňujú Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… v Hložanoch. Taktiež vystupujú na rôznych festivaloch a programoch, ako doma, tak aj v zahraničí.
Použitá literatúra: Selenča 1758 – 1998, KULTÚRA, Báčsky Petrovec.
Hovorí sa, že rock and roll a beetová hudba podnietili vznik folklórnych skupín za cieľom zachovávania slovenských ľudových tradícií. V Selenči však prvá folklórna skupina vznikla pre potreby zúčastnenia sa na Slovenských národných slávnostiach. Generácie tanečníkov narodených začiatkom 30. rokov minulého storočia už nie sú medzi nami.
Prvý významnejší festival, na ktorý spomínajú niekdajší folkloristi bol v roku 1968 vo Východnej.
Selenčský folklór dosiahol svoj rozkvet pod vedením Kataríny Berédiovej, keď sa v roku 1978 zúčastnil na festivale Podpolianske slávnosti v Detve na Slovensku a potom na početných festivaloch v Slovínsku, na balkánskej prehliadke v Ochride, v Nemecku. V tomto období spolok získal aj najvyššie vojvodinské uznanie z oblasti kultúry – Iskru kultúry a Októbrovú cenu Obce Báč. Túto generáciu tanečníkov prestriedala folklórna skupina pod vedením Anny Burčiarovej a vystupovali na festivale Tancuj, tancuj… a na početných manifestáciách doma a na Slovensku.
Koncom deväťdesiatych rokov Selenčania majú podpísanú družbu s Pukancom v Slovenskej republike.
Koncom deväťdesiatych rokov dorastenci detského folklórneho súboru Pramienok, ktorý pracoval pri škole, pokračujú s prácou aj v mene Kultúrno umeleckého spolku. Pod vedením Svetlany Zolňanovej získavajú vyznamenania na pokrajinskej úrovni, zúčastňujú sa na festivaloch na Slovensku, v Grécku, Turecku a v Bulharsku.
Po choreografiách Ivany Horvátovej sa do folklórnych vôd zapája Malvína Zolňanová a dnešní folkloristi sa pod jej vedením prezentujú na domácich festivaloch, ale aj na festivaloch v Rumunsku, Maďarsku a na Slovensku.
S divadlom sa začalo pracovať dávneho 06. januára roku 1895, keď sa Juliana Medvedcká rozhodla režírovať jednoaktovku Pán Tomáš, v ktorej účinkovalo 9 hercov. A tak sa to roztočilo.
V rokoch 1895 až 1949 sa v Selenči divadelné predstavenia hrávali pri evanjelickej a katolíckej cirkvi a v rámci rôznych organiazácií, ako sú MOMS, Národný front, Čítací krúžok, AFŽ, Remeselnícke družstvo, Športový klub Kriváň a Dobrovoľný hasičský spolok. V tomto období v Selenči zahrali asi 30 divadelných hier. V období druhej svetovej vojny sa divadlá nehrávali.
Roku 1949 sa divadelníctvo dostáva do rúk Kultúrno osvetového spolku Jána Kollára, ktorý dal dokopy všetkých ochotníkov oboch konfesií v Selenči. V rámci hasičského spolku sa odohralo 12 divadelných predstavení ešte do roku 1958, keď aj divadelná činnosť zaniká.
Od začiatku jestvovania Kultúrno umeleckého spolku, réžiu divadelných hier mali na starosti: Juraj Krížov, Adam Rago, Ján Turčan, Juraj Berédi, Jozef Kováč, Karol Burčiar, Svetlana Zolňanová a Vlasta Faďošová. V súčasnosti je na tom poste Rastislav Rybársky.
Zdroj: KUS Jána Kollára zo Selenče / Izvor: KUD “Jan Kolar” iz Selenče