Prvé stopy po založení spolku, ktorý sa menoval SKOS Zvolen v Kulpíne siahajú až po začiatok augusta roku 1948. Jeho prvým predsedom bol Michal Hlaváč. Osobnosti vtedajšieho spolkárskeho života, ktorí rozvlňovali hladinu mora kultúry, boli učiteľka Mária Vadnálová a Ján Valentík. Spolkárska činnosť však po rokoch chabla až nakoniec v šesťdesiatych rokoch aj zamrela. Obnovená bola v roku 1972 a to vďaka Jánovi Kopčokovi – Učovi, ktorý spolu s manželkou Emíliou činnosť nanovo rozbiehali. Významnú úlohu v zveľaďovaní práce spolku v tom období zohral aj Samuel Pucovský, Ondrej Maglovský, Michal Babiak a iní.
Hneď na začiatku rozprúdili svoju činnosť hlavne tie nevyhnutné odbočky a to boli: folklórna, divadelná, spevácka a recitačná. Prvým choreografom bol Samuel Lipták, vedúcim speváckej skupiny bol Ján Kopčok, divadelnej Vladislav Medovarský a Ján Čelovský, neskoršie i Ján Kopčok. Vedúca recitačnej odbočky bola Emília Kopčoková, ktorá mala hneď na začiatku aj najlepšie výkony, pretože sa prebojovala až na republikovú súťaž.
Činnosť sa postupne naplno rozprúdila a všetky odbočky dosahovali pozoruhodné úspechy a s nacvičenými programami navštívili nielen slovenské prostredia, lež hosťovali aj v Belehrade, Dimitrovgrade, v Malom Crnići, v Macedónsku tancovali a spievali na scéne v Jegunovciach a v Tetove, hosťovali v Československu: v Breclave, Strážnici, Bratislave, v Turanoch, Hriňovej, Očovej, v Detve, vo Zvolene, na Myjave… Predstavili sa aj v tv-vysielaní Vedomosti-bohatstvo roku l982, ktoré sa nakrúcalo v Kulpíne.
Keď ide o hudbu, tú najčastejšie na starosti mávajú Ondrej Maglovský, neskoršie Pavel Gaža a v súčasnosti Ján Andrášik, všetci traja Kulpínčania, žiaci niekdajšej tzv. školy Šimovej. Oni hrávali aj na tanečných skúškach. Ostatní členovia orchestra boli najčastejšie z iných osád a preto spolok s orchestrom vždy mal a pravdepodobne aj ďalej bude mať určitési problémy.
Za svoju činnosť KUS-u Zvolen bola roku 1985 udelená Októbrová cena obce Báčsky Petrovec.
V spolku sa vystriedalo niekoľko choreografov, a to: Samuel Lipták, Mária Miškovicová, Mišo Reljin, Pavel Častven, Mária Petrášová, Ján Slávik, Tatiana Kriváková-Amidžićová, Michal Čiliak a Zoroslav Zima. Tanečníci dávali krásne výkony a tanečná ako aj spevácka skupina na Detve roku l989 bola najlepšie hodnotená, o čom svedčia aj video záznamy z toho obdobia.
So speváckymi skupinami najúspešnejšie pracovali Ján Kopčok, Samuel Pucovský Ondrej Maglovský a Samuel Kováč ml. Od roku 1978 začala s prácou ženská spevácka skupina. Skupinu nacvičoval Ján Kopčok. V rokoch 1982 až po rok 1987 pôsobil i spevácky zbor a jeho vedúcim bol Samuel Pucovský, ktorý zbor nacvičoval spolu s Jánom Kopčokom. Najväčším úspechom týchto skupín sú početné nahrávky piesní v Novosadskom a bratislavskom rozhlase a postup na Pokrajinskú folklórnu prehliadku vo Vršci. V Štúdiu M Novosadského rozhlasu v roku 1996 s orchestrom RTV Nový Sad mužská a ženská spevácka skupina nahrala aj hudobnú kazetu. Na nej je 12 piesní, z čoho 3 skomponoval a pre ne napísal aj text Ján Kopčok – Učo. Neskoršie v KOS Zvolen bola založená takmer úplne nová ženská spevácka skupina pod vedením Ondreja Maglovského. So skupinou pokračoval pracovať Samuel Kováč ml., a s ňou v roku 2003 vydal CD Nad Kulpínom. Na ňom je 14 piesní. Keď ide o spevákov, ešte treba spomenúť nasledujúcich renomovaných sólistov: Jarmila Zimová, Michal Vida, Andrea Koruniaková…
Divadelníctvo má v Kulpíne dlhú tradíciu. Sto rokov javiskového pôsobenia v tejto osade je zhrnutých v knihe autora DrSc. Jána Babiaka Kulpínčania na krídlach Tálie. Knihu vydal Miestny odbor Matice slovenskej v roku 2007 a v nej sa na bezmála 500 strán dokumentačne opisuje divadelný život tejto osady. Opona sa v Kulpíne zdvihla v roku 1904. Pracovalo sa tak s deťmi ako aj s dospelými hercami. Okrem učiteľky Márie Vadnálovej, neskôr so žiakmi divadielka nacvičoval hlavne Ján Kopčok – Učo ako aj Vladislav Medovarský. Rok 1983 v kulpínskom divadelníctve bol prelomový. Vtedy na scénu prišiel Michal Babiak, ktorý najprv nacvičil detskú divadelnú hru Pesnička pre princeznú a potom zoskupil aj dovtedajších hercov, priviedol aj niektorých nových a dal sa do práce. Jeho činnosť zameraná výlučne na divadlo, bola mimoriadne úspešná, lebo s jeho réžiou divadelných hier Ťapákovci, Ďuro Danden, Otčim, Mátoha, Nevesta hôľ a rozhlasovej hry Miroslava Kriváka Katka bolo spokojné nielen obecenstvo, ale i poprední divadelní odborníci, a preto nie div, že sa tejto skupine podarilo obsadiť prvé miesto z ochotníckych súborov vo Vojvodine a brať účasť na republikovej prehliadke v Malom Crnići. S odchodom Michala Babiaka na Slovensko, divadelný život v osade uhasol. Javiskové svetlá znovu rozsvietil Ján Chalupka, ktorý v roku 1996 úspešne debutoval s Pomocníkom a v nasledujúcom roku si celkom dobre poradil so Svadbou pod Kohútom. S Timravinou predlohou Skon Paľa Ročku zaznamenáva ďalšie úspechy. Nasledujú aj zájazdy na Slovensko, na festivaly v Spišskej Novej Vsi a Palárikovej Rakovej. Odchod Jána Chalupku na Slovensko, na kulpínskom javisku znovu nastalo ticho. Ale tentoraz to bolo „ticho pred búrkou“. Tá nastala angažovaním Fedora Popova, ktorý s už osvedčenou kulpínskou hereckou zostavou nacvičil predlohu Plešivá speváčka. S touto hrou Kulpínčania na 46. republikovom festivale ochotníckych divadiel Srbska v Kule v roku 2004 získali bronzovú plaketu, na 15. FEDRAS-e v Jaša Tomići z desiatich možných cien kulpínski ochotníci získali 6, na 33. republikovom FEDRAS-e v Malom Crnići získali striebornú plaketu… Po tomto veľkom úspechu nasledoval ďalší, keď sa v jubilujúcom roku, v ktorom si Kulpínčania pripomenuli storočnicu divadelníctva v tejto osade, v roku 2004 bravúrne predstavili s inscenáciou Pani Rafíková a tí druhí, režijne podpísanou Michalom Babiakom a v dramaturgii Jána Chalupku.