Intenzívnejšia práca na kultúrnom poli sa v Padine začala v roku 1933, v čase keď začala pôsobiť Miestna organizácia Matice slovenskej v Padine. V roku 1944 bola založená Kultúrno-osvetová rada, v rámci ktorej sa formovali odbočky (divadlo, ľudová univerzita, analfabetické kurzy, športová sekcia) a z ktorých neskôr vyrastali spevácke a folklórne skupiny, literárna odbočka a i. Keď bola prerušená činnosť MOMS (1948), v Padine založili Slovenský kultúrno-osvetový spolok Bratstvo. Členovia Bratstva medziiným roku 1955 založili kino Sloboda, kde prvý premietaný film (bez zvuku) bol Major Bauk. Od roku 1961 nositeľom takmer všetkých kultúrnych obsahov v Padine je Dom kultúry. Dnešná budova Domu kultúry bola otvorená roku 1982 pod menom známeho spisovateľa a publicistu, padinského rodáka Michala Babinku.
Pri Dome kultúry je činná hudobno-folklórna odbočka, v rámci ktorej pôsobia spevácke skupiny (ženská a mužská), hudobná skupina (orchestre), tanečný súbor a sóloví speváci. V tejto odbočke sa pestujú prevažne tradičné slovenské ľudové piesne a tance. Hudobno-folklórna odbočka sa zúčastňuje na festivaloch tak doma ako aj v zahraničí. Na početných prehliadkach táto odbočka získava pozoruhodné výsledky, najmä na obecných, pokrajinských a regionálnych podujatiach, kde obyčajne prezentuje choreograficky spracované padinské ľudové zvyky a obyčaje: páračke, mejačke, lúpačke bôbu, oblievačke, ale aj svadobné a vianočné obyčaje. Tieto zvyky a obyčaje sú sfilmované niekoľkokrát Televíziou Nový Sad. Okrem toho tanečná odbočka spracúva aj rôzne štylizované choreografie.
Sóloví speváci svoj prvý prejav obyčajne vyskúšali na lokálnom festivale Padina spieva a svoj talent prejavili aj na Stretnutí v pivnickom poli v Pivnici. Pozoruhodné výsledky dosiahli nasledovní padinskí rozhlasoví speváci: Eva Poničanová (Stojanovová), Anna Stojanovová-Zlochová, Pavel Kuľa, Anna Nemčeková-Đurđevićová, Janko Hološ, Pavel Hološ, Anka Hološová-Petrášová a rad ďalších talentovaných interprétov slovenských ľudových piesní.
Predsa však hudobno-folklórna odbočka v súčasnosti zápasí s ťažkostiami zapájania mladých, ktorí akoby strácali entuziazmus a záujem o ľudovú tradíciu. No snaha zmeniť novozrodenú situáciu a zaktivizovať slovenskú mládež v oblasti tradičného umenia je v rámci Domu kultúry stále prítomná.
Divadelná odbočka má najdlhšiu tradíciu, kedže prvé divadelné predstavenie Starý zaľúbenec v réžii Michala Obreciana bolo v Padine spracované ešte v roku 1919. Divadlo sa v tomto prostredí začalo aktívne hrávať hneď po skončení prvej svetovej vojny. Prof. Ondrej Kotváš publikoval prácu K dejinám divadla v Padine, kde pripomína, že je málo písaných údajov o divadelnom živote Padinčanov. Avšak vieme, že významná osobnosť v divadelnom živote Padiny bola učiteľka Vilma Štátová – Popová, ktorá tuná aktívne pôsobila v rokoch 1930 až 1960. Padinskí divadelníci sa v tom období ešte nezúčastnili na Stretnutiach slovenských ochotníckych súborov (nesoršie: Prehliadka slovenských divadelných súborov). Medzi priekopníkov padinského divadelného života a medzi prvých hercov patria Jozef Kolčík, Ján Topalov, Ondrej Dubovský, Jozef Chrťan, Margita Grázneková, Milka Greksová, Ján Klinko, Štefan Šuster, Ján Petráš a iní. Na Prehliadke slovenských divadelných súborov sa Padinčania po prvýkrát zúčastnili roku 1977 keď predviedli veselohru Hra na manželstvo v réžii Martina Šimáka. Kvalitný posun v ochotníckom divadle v Padine možno sledovať od 80. rokov minulého storočia, keď boli zlepšené aj podmienky na činnosť (otvorený bol Dom kultúry) a keď sa zvýšil záujem Padinčanov o herectvo. Odvtedy je divadelná odbočka Domu kultúry Michala Babinku pravidelným účastníkom na PSDS. Významnou zložkou padinského divadelného života sú i detské divadlá. Spravidla sa každý rok nacvičuje aspoň jedno detské predstavenie. Divadlo v Padine tak aj naďalej žije a získáva si nových priaznivcov a zanietencov, pokračuje smelo dobudúcna a tvorí významnú časť nielen padinského kultúrného života, ale aj života ochotníckého divadla vo Vojvodine.
Literárna odbočka pri Dome kultúry Michala Babinku má taktiež dlhú tradíciu pôsobenia. Študujúca mládež Padiny založila roku 1957 Literárny klub mladých padinských snaživcov. Aktivity tejto odbočky boli a sú organozovanie literárnych posedení, súťaží, tradičného podujatia Babinkove stretnutia a pod. V roku 1987 odbočka vydala časopis Úsvit, v ktorom boli uverejnené básne mladých autorov. V posledných rokoch v rámci literárnej odbočky pera sa chytili Pavel Povolný-Juhás, Zuzana Slivková, Ruženka Kraticová a Martin Slivka, ktorí svoje práce vydali aj knižne. Dlhú recitačnú tradíciu má základná škola, z ktorej vyrastali mimoriadni recitátori.
Pri Dome kultúry pôsobí aj knižnica ktorá do roku 1998 fungovala v rámci Domu kultúry a dnes je odbočkou Obecnej knižnice v Kovačici. Knižnicu vedie už dlhé roky knihovníčka, herečka, kostimografka a kultúrna pracovníčka Eva Taubertová. Knižnica je dnes strediskom zoskupovania milovníkov písaného slova ale aj iných ochotníkov.
V rámci Domu kultúry Michala Babinku založená je Galéria insitného umenia, v ktorej sa nachádzajú obrazy Padinskej maliarskej rodiny, ku ktorej patria Ján Husárik, Michal Povolný, Ján Bačúr, Martin Márkov, Pavel Ľavroš, Juraj Ľavroš, Ján Širka a mnohí iní.
V Padine na kultúrnom poli od roku 2003 pôsobí aj Spolok žien, ktorého hlavným cieľom je zachovávať tradičné slovenské zvyky a obyčaje a rozvíjať prácu v oblasti ekológie, rekreácie a turistiky. V súčasnosti spolok má 30 aktívnych členiek. Za svojho pôsobenia spolok realizoval výstavy u nás a na Slovensku, pri čom uskutočnil aj významnú spoluprácu s úniami žien z Banskej Bystrice a Spišskej Novej Vsi. Spolok upravil aj etnodom a zásobil ho impozantou zbieroku starých fotografií, obleku, náradia a nábytku.
Festival pôvodných ľudových piesní Padina spieva je súťaženie mladých spevákov z Padiny v interpretácii slovenských pôvodných ľudových piesní. Je to festival najdlhšej tradície a v súčasnosti je to najväčšie kultúrno-zábavné podujatie Padiny. Víťazi, ktorí obsadia prvé a druhé miesto sa zúčastnia na festivale slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli v Pivnici. Cieľom festivalu je podnietiť mladých spevákov a hudobníkov aby zachovávali od zabudnutia staré slovenské ľudové pesničky, zvlášť tie, ktoré sú príznačné pre padinské prostredie. Z toho dôvodu sa vedľa ceny obecenstva a troch cien odbornej poroty pre interpretáciu piesní, udeľuje aj cena pre autentickosť piesne.
Pre Padinu je významný aj Banátsky festival, na ktorom sa už takmer dvadsať rokov zúčastňujú sóloví interpréti ľudových piesní zo slovenských dedín v Banáte. Nositeľom tohto festivalu je taktiež Dom kultúry Michala Babinku v Padine.
Vedľa dospelej a mladežníckej skupiny v rámci tanečnej zložky pôsobí aj detská tanečná skupina pod názvom Perličky. Perličky vznikli roku 1994. Skupina detí má za cieľ pestovať detský folklór, zúčastniť sa na detských festivaloch akými sú Rozspievané klenoty a Zlatá brána a zároveň aj získať budúcich tanečníkov mládežníckej a dospelej skupiny. Od roku 2008 sa k Perličkám pripojili aj noví, ešte mladší tanečníci. Sú to deti vo veku 3 až 8 rokov, ktoré v rámci spolku absolvujú svoje prvé tanečné kroky. Táto skupina sa volá Venčeky.
Spevácku zložku folklórnej skupiny tvoria tak sóloví speváci ako aj spevácke skupiny. Hudobno-spevácka odbočka začala pracovať hneď po založení spolku a prezentovala Vojlovicu na mnohých domácich a záhraničných festivaloch. V speváckom repertoáry sa spracúvajú ľudové piesne z rôznych prostredí, ale zvlášť sa dbá na pestovanie a zachovávanie starých pôvodných piesní. V minulosti v prvom rade boli aktívni sólový interpréti a mnohí z nich si vyspievali aj ceny odborných porôt na slovenských festivaloch ľudového spevu. S cieľom zachovať pôvodné ľudové piesne a pestovať skupinový spev Žeľko Kolárik založil roku 2001 dievčenskú spevácku skupinu Jahoda. Táto deväťčlenná skupina svoj prvý koncert mala v spomienkovom dome už v decembri roku 2001. Potom pokračovali ďalšie vystúpenia na rôznych festivaloch doma a v záhraničí a po absolvovaní takmer 60 vystúpení nahrali aj svoje CD. Dnes skupina Jahoda neexistuje, ale jej pokračovateľkou je ženská spevácka skupina SKOS-u Detvan, ktorú od roku 2006 nacvičuje Vladimír Kolárik. Od začiatku pôsobenia tohto hudobníka, v speváckej skupine cítiť veľký pokrok. Pozoruhodná je najmä snaha výberu autentických piesní a krojov, no aj nácvik je vždy na vysokej úrovni. Vladimír Kolárik založil roku 2007 aj mužskú spevácku skupinu, ktorá sa prezentuje na početných vystúpeniach ako aj na speváckej prehliadke festivalu Tancuj, tancuj… Tiež je aj vedúcim orchestra, ktorý za sebou necháva významné výsledky.