Slováci vo Vojvodine, resp. v Srbsku sú kompaktnou autochtónnou menšinou, ktorá na týchto priestoroch pretrváva už viac ako 270 rokov.
Slováci sú treťou najpočetnejšou národnosťou vo Vojvodine. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 tvoria absolútnu väčšinu v obci Báčsky Petrovec (65,37%) a sú najpočetnejšou národnosťou v obci Kovačica (41,85 %).
Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2002, najviac Slovákov žilo v Starej Pazove (5848), potom v Kovačici (5697) a v Báčskom Petrovci (5549). Roku 2002 celkovo žilo vo Vojvodine 56 637 Slovákov (2,79 % celkového počtu obyvateľov).
Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 vo Vojvodine žije 50 321 Slovákov (2,60 % celkového počtu obyvateľov). Najviac Slovákov žije v Padine (5276), v Kovačici (5142), v Starej Pazove (5105), v Báčskom Petrovci (4982) a v Kysáči (3942).
Vojvodinskí Slováci sú potomkami prevažne evanjelických vysťahovalcov z 18. a 19. storočia, ktorí sa usadili na úrodnom území, riedko obývanom po spustošení osmanskými Turkami. Hlavnou príčinou slovenského vysťahovalectva boli ťaživé hospodárske a sociálne podmienky, značná preľudnenosť a nedostatok existenčných možností v rodných krajoch.
V novom domove si Slováci zakladajú vlastné dediny alebo sa sťahujú do obcí, kde už žijú Srbi, Nemci, Maďari, Rumuni a iné národnosti. Vo všetkých migračných vlnách prichádzajú na spustošené územie, ktoré bolo treba kultivovať niekoľkými generáciami. Prisťahovalecké komunity boli etnicky značne heterogénne, preto sa v prvom rade orientovali na zachovávanie vlastných tradícií a spoločenských noriem, ktoré si priniesli z predchádzajúceho domova.
Okrem určitého percenta Slovákov, ktorí boli rímskokatolíckeho vierovyznania, vyše deväťdesiat percent prisťahovalcov malo evanjelické vierovyznanie. Išlo o protestantov, ktorí sa priklonili k učeniu Martina Luthera. Ich oporným bodom bol duchovný život, ktorý posilňovali kňazi a učitelia. Práve inteligencia položila pevné základy náboženského a kultúrneho života tunajších Slovákov. Stavajú sa chrámy, ktoré sa vyznačujú jednoduchým interiérom s oltárnymi či nástennými obrazmi a citátmi z Biblie, ktoré mali slúžiť na upevnenie viery. Súčasťou duchovného života bolo v tom čase aj udržiavanie materinského jazyka, rodinných a cirkevných tradícií a všeobecný kultúrny rast slovenskej komunity.
Dnes sa Slováci vo Vojvodine oprávnene môžu pochváliť bohatým, vzácnym a zaujímavým fenoménom kultúry vojvodinských Slovákov.