Slovenské kultúrne spolky vo Vojvodine sú aktívnymi zachovávateľmi a pestovateľmi kultúrneho dedičstva, jazyka a zvykoslovia tejto menšiny vo Vojvodine. Takmer každá osada obývaná Slovákmi sa môže hrdiť so združením, ktoré svoju činnosť zameriava horeuvedeným oblastiam. Jedno z najstarších a najaktívnejších takých združení u nás je aj Slovenský kultúrno umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka zo Strarej Pazovy. A ako o spolku hovorila jeho predsedníčka Libuška Lakatošová, zároveň aj predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, prečítajte si v pokračovaní článku.
“Náš spolok je založený roku 1928 ako osvetový spolok. V roku 1948 sa premenuje do kultúrno umeleckého spolku hrdinu Janka Čmelíka” – začína svoju rozprávku o staropazovskom spolku pani Lakatošová. “Vlastní svoje miestnosti, teda slovenský dom, ktorého je majiteľom. Je tam nadostač priestoru, keďže počíta so 640 štvorcových metrov. Tento slovenský dom je centrom kultúry Slovákov v Starej Pazove, ale chcela by som zdôrazniť, že k nám neprichádzajú len Slováci. Sem prichádzajú aj Srbi, Chorváti… V Starej Pazove pekne nažívame aj so srbským národom, takže sú aj oni časťou nášho spolku” – kvituje predsedníčka spolku a dodáva: “V spolku je aktívnych 8 sekcií – divadelná, folklórna, spevácka, hudobná, literárna sekcia, združenie žien, technická a foto sekcia. Máme asi 200 aktívnych členov, čo nie je div, keďže len folklórnych skupín máme 5.”
V SKUS hrdinu Janka Čmelíka je každý večer živo: “Vždy tu máme nejaké aktivity. Existuje rozvrh, kedy sa čo deje. Všetky sekcie jedna druhú podporujú, prelínajú sa, ale jedna bez druhej ani nemôžu” – konštatuje Lakatošová a pokračuje: “Technika je tiež veľmi dôležitá, aj pre divadlo, aj pre folklór, keď máme vystúpenia alebo manifestácie.”
Na otázku, ako v spolku ubehol tento rok, ktorý už pomaly vyprevadíme, predsedníčka odpovedá: “Tohto roku sme mali veľa manifestácií. U nás divadlo má dlhoročnú tradíciu, to je takou zaujímavosťou. Prvé divadelné predstavenie sa v Pazove hralo v roku 1903 v Kiršnerovom dome, a od vtedy má v Pazove nepretržitú tradíciu tento druh umenia. To je akýmsi spôsobom aj dôvod, že sa v Starej Pazove poriadajú divadelné festivaly – 3XĎ a Divadelný vavrín. Máme aj svoje divadelné predstavenia. Najnovšie je však pod názom Tamo daleko v réžii Miroslava Benku, a podľa Denníku Milice Nikolićovej z pera Vladimíra Hurbana Vladimírova. Večierky veľmi často poriadame, folklórne súbory vystupujú. Rok začíname s pavlovskou zábavou, potom je veľkonočný koncert, veľkonočný bazár, potom nastupuje 3XĎ, cez leto máme malú prestávku, potom nasledujú Divadelný vavrín, Rozospievaný Sriem, vianočný koncert a medzičasom sa všetky naše sekcie zúčastňujú mnohých závodení, a možno povedať, že vždy majú dobré výsledky.”
Na otázku, aké je to byť predsedníčkou takéhoto “rozbehaného” spolku, úprimne odpovedala: “Je to aj namáhavé, je to zodpovednosťou, ale je to aj cťou. Pracujem tu s mladými ľuďmi, všetko je pritom na ochotníckej úrovni, aj keďže žiadna funkcia nie je platená, predsa sa snažíme získať prostriedky prostredníctvom projektov, najviac z lokálnej samosprávy, pravdaže z členovských poplatkov, donátorov… Pointa je zachovávanie nášho kultúrneho dedičstva, tradície, ale okrem toho je tu aj dobré ovzdušie, pekná nálada, kamarátenie.”
Nemohli sme sa však nespýtať, ako sa im podarilo zoskupiť taký pekný počet ochotníckych snaživcov: “Naša pani učiteľka Ružena Červenská, nacvičovateľka detských folklórnych skupín, ktorá dlhé roky pôsobila na základnej škole, pozná takmer všetky deti v Starej Pazove. Ona tie deti láka sem, potom sa ich my snažíme zorganizovať. Vlastne, každý má pôžitok z toho, keď pride do nášho spolku.”
A keď ide o plány na blížiaci sa nový rok: “Tohto roku nás ešte čaká predvianočný koncert, ktorý je už tradičný, a rok 2020 bude v zaznamenávaní 250. výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy. V tom bude účinkovať nielen spolok, ale aj náš Miestny odbor Matice slovenskej, Základná škola hrdinu Janka Čmelíka a náš cirkevný zbor. V Starej Pazove tieto štyri inštitúcie stále pôsobia spolu, sú neoddeliteľné jedna od druhej. Na tieto významné oslavy naplánovali sme veľký počet podujatí a aktivít, ktoré budeme poriadať počas celého roka. Teda rok 2020 bude pre Staropazovčanov v znamení jubilea.”
Krátke dejiny SKUS hrdinu Janka Čmelíka:
SKUS hrdinu Janka Čmelíka je najmasovejšie a najrozvetvenejšie združenie občanov nielen medzi vojvodinskými Slovákmi, ale aj širšie. V Starej Pazove sa prakticky všetky formy kultúrno-umeleckého a zábavného života a pestovania kultúry tunajších Slovákov viažu za tento spolok. Slovenský národný dom je preto ustavične plný a nabitý programom.
Spôsob takejto organizácie kultúrneho života pazovských Slovákov nachádzame v dejinách Spolku a Slovenského národného domu – presnejšie v strachu, ak sa niečo rozdelí alebo osamostatní od Spolku zanikne alebo sa stane rivalitou. Preto nie náhodou Správa spolku a jej výkonné orgány rozhodujú o všetkých formách spolkárskej činnosti – divadle, folklórnych súboroch, orchestroch, chóroch a spevokoloch, etnografických výstavách žien, periodických novín či kalendárov, archívnych zbierkach… Len výtvarná činnosť je zatiaľ nie spolkom zahrnutá.
Dejiny tohto spolku datujú z roku 1948, presnejšie po zavretí Matice slovenskej v Juhoslávii. Vtedy bol založený Kultúrny spolok. O rok neskoršie bol premenovaný do Slovenského kultúrno-osvetového spolku hrdinu Janka Čmelíka, aby preregistráciou roku 1956 spolok dostal dnešný názov Slovenský kultúrno-umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka.
Kultúrno-umelecký život staropazovských Slovákov sa však začal ešte v 18. storočí ojedinele príležitostne, aby sa organizovane prvýkrát zoskupili v chóre roku 1870 na oslavách stého výročia dosťahovania Slovákov do Starej Pazovy. Po zakladaní Slovenskej pospolitej čitárne roku 1893 v súkromnom dome Ondreja Menďana, potom na novej evanjelickej fare slovenský pospolitý ľud sa začal organizovať vedený rukou skúseného pána farára Vladimíra Hurbana, otca VHV. Čitáreň sa zaoberala prednáškami, spevmi a organizáciou hosťovačiek Srbského národného divadla z Nového Sadu. Slovanské kultúrne aktivity sa odbavovali na fare, škole a u hostinských. Len v roku 1902 sa pocítila potreba zorganizovania slovenskej zábavy. Bolo to 28. januára roku 1902. O rok neskôr, 2. februára 1903 bolo predvedené prvé slovenské divadlo v Starej Pazove. Vtedy sa herci a všetci prítomní zaprisahali že divadlo budú hrávať každý rok. Pretože sa v Starej Pazove ustálila prax po divadle zorganizovať spev a tanec, robili sa divadelno-spevácko-hudobné zábavy. Kultúrny život bol natoľko pestrý, že sa Slovenská pospolitá čitáreň rozhodla stavať Slovenský národný dom ako centrum juslovanských Slovákov a Čechov (lebo sa Pazova už vtedy vďaka jarmokom, železnici a elektrickému prúdu stala mestečkom). Slovenský národný dom s obrovskou divadelnou dvoranou bol vystavaný roku 1928. Bol to dom registrovaný aj ako inštitúcia, v ktorej pôsobili: čitáreň, divadlo, chór, orchestre a folklór. Každá z týchto foriem boli spolky alebo odbočky spolkov. Založením Matice slovenskej v Juhoslávii od roku 1933 organizáciu slovenského kultúrneho života si prebral Miestny odbor Matice slovenskej, čím inštitúcia Domu zanikla.
Bez ohľadu na štatutárnu či inú formu v Slovenskom národnom dome sa ustavične a veľmi usilovne tvorilo a pracovalo. To sa činí aj dodnes. Táto činnosť zachovala hlboké kultúrne korene nielen v Starej Pazove, ale aj mnoho širšie.